Podniká UBER na Slovensku legálne? Právny a daňový pohľad.

Zverejnené so súhlasom autora:  Peter Varga, CARPATHIAN Advisory Group

Slovensko je asi príliš moderná krajina na to, aby tu mladý človek nepoznal UBER. Platforma, ktorá sa mnohým môže zdať ako share economy popri Airbnb alebo Fon, funguje na Slovensku približne dva roky. Za túto dobu získala množstvo zákazníkov a podporovateľov. Vstup UBER na Slovensko bol dokonca v absolútnych číslach za 1. polrok výraznejší ako v ľudnatejšej Prahe alebo Varšave. Ako to však vo všeobecnosti pri úspechoch býva, UBER má aj svojich kritikov. Okrem taxikárov by však kritikom mal byť aj štát.

Je poskytovanie prepravy cez UBER podnikaním?

Princípom share economy je zdieľanie statkov, pri zdieľaní ktorých nedochádza k vzniku ďalších priamych nákladov. Dochádza tak k vyššej efektivite využívania statkov, čo má častokrát množstvo hmatateľných pozitívnych účinkov. Taká platforma Poshmark umožňuje napríklad rýchlejšiu re-distribúciu hlavne využitého oblečenia k novému majiteľovi. Ak sa oblečenie skladá zo zvieracej kože, Poshmark tak znižuje dopyt po nových kusoch oblečenia a nepriamo tak aj počet zvierat usmrtených pre potreby módneho priemyslu.

UBER však predovšetkým funguje ako software pre podnikateľské účely. Ak si zákazník aplikácie UBER (zákazník), ktorý sa nachádza v Karlovej Vsi, zavolá vodiča využívajúceho aplikáciu UBER (vodič UBER), ktorý sa nachádza v Lamači, aby ho za povinnú odplatu odviezol do Petržalky, pričom vodič UBER tam nemá svoj cieľ cesty a zároveň vodič UBER má záujem byť takto potenciálnym zákazníkom k dispozícii aj iný deň, a to v závislosti od jeho finančných potrieb alebo časových možností, tak vodič UBER  de facto podniká.

Definíciu podnikania u nás upravuje Obchodný zákonník ako (i) sústavnú činnosť, (ii) vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, (iii) za účelom dosiahnutia zisku. Splnenie posledných dvoch bodov je pri vodičoch UBER nespochybniteľné. Pri sústavnej činnosti ide predovšetkým o racionálne predvídanie opakovania danej činnosti, a to bez ohľadu na to v akej miere sa opakovanie bude uskutočňovať. Ak vodič UBER pri uskutočnení jazdy vie, že bude chcieť uskutočniť ďalšiu jazdu o hodinu, zajtra, o týždeň alebo o mesiac, tieto dva časové body (jeden uskutočnený a druhý ešte neuskutočnený) po spojení napĺňajú znak sústavnosti. Môžeme tak vo všeobecnosti sebavedomo konštatovať, že činnosť vodičov UBER je možné z pohľadu slovenského práva označiť podnikaním. Toto koniec koncov potvrdzuje aj samotný UBER,  ktorý od vodičov UBER vyžaduje IČ DPH a nazýva ich „nezávislí podnikatelia“[1].

Tým sa UBER napríklad odlišuje od platformy Lyft, ktorej zákazníci nie sú povinní za poskytnuté služby platiť a zaplatenie je ponechané na slobodnej vôli zákazníka. Lyft by sme mohli asi plnohodnotne zaradiť medzi share economy, činnosť vodičov Lyftu označiť za „nepodnikanie“ a príjem vodičov Lyftu kvalifikovať ako dar, ktorý nepodlieha daniam ani odvodom.

Podnikanie vodičov UBER reguluje zákon o cestnej doprave. Ide o prevádzkovanie cestnej dopravy, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb verejnosti vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené. V prípade vodičov UBER ide o cestnú dopravu, ktorú v ich prípade zákon kvalifikuje ako taxislužbu. Taxislužba je definovaná ako preprava jednotlivých cestujúcich alebo skupiny cestujúcich do cieľového miesta podľa zmluvy o preprave osôb. Vyžiadanie si vozidla UBER zákazníkom prostredníctvom aplikácie UBER, následná akceptácia tohto dopytu vodičom UBER a nastúpenie do vozidla zákazníkom napĺňa obsahovo zmluvu o preprave, ktorá je nastúpením do vozidla vodiča UBER zákazníkom medzi zákazníkom a vodičom UBER (prípadne UBER B.V, – pozri nižšie) uzatvorená. Prevádzkovatelia taxislužby sú pri poskytovaní služieb prepravy osôb regulovaní zákonom o cestnej doprave, čo zahŕňa rôzne regulačné povinnosti ako napríklad taxameter, strešné svietidlo TAXI, maximálne 8 rokov staré vozidlo, osvedčenie vozidla taxislužby a podobne. Ani jeden z piatich vodičov UBER, ktorých faktúry mám teraz pred sebou, nemá v predmete činnosti prevádzkovanie taxislužby, čo predstavuje administratívny delikt s možnou pokutou do 15 000 EUR. Je tiež dôvodné sa domnievať, že konanie týchto konkrétnych vodičov UBER môže napĺňať znaky trestného činu neoprávnené podnikanie. V prípade takzvaných flotilových partnerov, na ktorých odkazuje webová stránka UBER[2], môže toto konanie dokonca napĺňať znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty s vyššou sadzbou trestu odňatia slobody.

Aký právny rámec vlastne UBER využíva?

Určujúcim prvkom pri definovaní právneho a daňového rámcu UBER a vodičov UBER je faktúra, ktorú zasiela UBER po uskutočnení jazdy. Faktúry, ktoré som mal možnosť vidieť sú vydané buď spoločnosťou UBER B.V. alebo Rasier Operations B.V. UBER B.V. je definovaný v obchodných podmienkach[3] (Podmienky) ako holandská spoločnosť (UBER B.V.). Spoločnosť Rasier Operations B.V. sa v Podmienkach neuvádza. Predmetné faktúry uvádzajú, že UBER B.V., respektíve Rasier Operations B.V., vystavili predmetné faktúry v mene vodičov UBER.

Na základe faktúr a Podmienok vieme predpokladať, že existujú tri právne vzťahy: (i) právny vzťah medzi zákazníkom a vodičom UBER (vodič – zákazník), (ii) právny vzťah medzi UBER B.V. a vodičom UBER (UBER – vodič) a právny vzťah medzi zákazníkom a UBER B.V. (zákazník – UBER). Akú funkciu však plní Rasier Operations B.V. ostáva otázne.  Zákazník za poskytnutie služby platí priamo UBER B.V. do Holandska.

Na základe týchto informácií mi napadajú tieto právno-daňové scenáre:

  1. Zákazník je príjemcom služby od vodiča UBER (prepravné služby). Za túto službu zaplatí zákazník priamo UBER B.V. ako inkasnému agentovi vodiča UBER. Faktúra je vystavená UBER B.V. v mene vodiča UBER, pričom poskytnutie aplikácie vo vzťahu zákazník – UBER je subsumované ako akcesórne pod prepravnú službu uskutočnenú vodičom UBER, a preto UBER B.V. nefakturuje zákazníkovi využitie aplikácie. Vodič UBER je následne povinný zaplatiť UBER B.V. za využitie aplikácie. Vodič UBER sa tak stáva príjemcom služby od UBER B.V. Ak je vodič UBER podnikateľ (zdaniteľná osoba podľa zákona o DPH), je povinný sa registrovať pre DPH na Slovensku a UBER B.V. mu odmenu pre UBER fakturuje bez DPH. Vodič UBER je následne povinný zaplatiť DPH na Slovensku.  Z pohľadu dane z príjmov a odvodov by sa u vodičov UBER príjem zdaňoval a bol predmetom zdravotných alebo sociálnych odvodov v závislosti od toho, akú právnu formu by pri podnikaní využívali ako príjem z podnikateľskej činnosti.
  2. Podmienky indikujú existenciu ekonomicky hmatateľného právneho vzťahu zákazník – UBER a ten dáva právny a ekonomický podklad na odplatu, čiže fakturáciu. Zákazník je tak príjemcom služby od UBER B.V. (poskytnutie aplikácie) a zároveň je aj príjemcom služby od vodiča UBER (prepravné služby). Za obe služby zaplatí zákazník priamo UBER B.V. ako inkasnému agentovi vodiča UBER, ktorý je však inkasným agentom iba v rozsahu prepravných služieb. Využitie aplikácie však UBER B.V. musí fakturovať zákazníkovi priamo a so slovenskou DPH v rámci tzv. Mini one stop shop režimu. Zákazníkovi by sa tak preprava predražila o DPH prislúchajúcu na časť dodanej služby UBER B.V.. Vo vzťahu vodič UBER – UBER by situácia bola rovnaká ako v prvom prípade s rozdielom, že fakturovaná suma UBER B.V. vodičovi UBER by bola znížená o sumu, ktorú fakturuje UBER B.V. zákazníkovi za využitie aplikácie.
  3. Zákazník je príjemcom služby od UBER B.V. (poskytnutie aplikácie) a zároveň je aj príjemcom služby od vodiča UBER (služby taxislužby). Za obe služby zaplatí zákazník priamo UBER B.V. Vodič UBER si následne svoju odmenu vyfakturuje u UBER B.V.  Keďže väčšina faktúr, ktoré som za prepravu UBER obdržal bola bez DPH, dá sa predpokladať, že kritická časť vodičov UBER nie je platcami DPH s nárokom na odpočet DPH. Z ich pohľadu tak vychádza daňovo výhodnejšie tento prípad 3 ako prípad 1, respektíve 2. UBER B.V. by tak nemusel figurovať ako inkasný  agent, ale ako osoba, ktorá na Slovensku dodáva komplexné prepravné služby, a teda vrátane aplikácie a faktickej prepravy osôb prostredníctvom subdodávateľov (vodičov UBER), a to bez ohľadu na to, že Podmienky takýto scenár vylučujú. Pre UBER B.V. by tak vzniklo riziko, že by jeho činnosť na Slovensku finančná správa mohla považovať za činnosť stálej prevádzkarne pre účely dani z príjmov a DPH, čo by tak zakladalo povinnosť UBER B.V. na Slovensku platiť zo svojich príjmov daň z príjmov ako aj uvádzať na faktúry pre zákazníkov slovenskú DPH a odvádzať ju. Veľkej časti zákazníkov by sa tak doprava UBER predražila. UBER B.V. by tiež podliehal regulácii podnikania v osobnej doprave ako uvádzame vyššie.

Okrem vyššie uvedených scenárov môžu existovať aj ich rôzne deriváty.

Koľko zarábajú vodiči UBER? [4]

Na internete je možné nájsť niekoľko článkov o tom, aké výnosné je byť vodičom UBER. Napríklad tu alebo tu. Keďže spoločnosť v istej miere chápe share economy ako nepodnikateľskú/neziskovú formu, existuje riziko striktného výkladu tohto pojmu vodičmi UBER, ktorý sa môže materializovať v podobe neplatenia daní z príjmov a odvodov.

Praktický príklad: Na faktúre, ktorú mám k dispozícii si zákazník objednal UBER z Ružinova do Eurovei. Predpokladajme, že vodič UBER ho vyzdvihol o 5 minút po zadaní dopytu. Cesta do Eurovei trvala 18 minút. Zákazník zaplatil 4,85 EUR za 6,08 km jazdy. Predpokladajme, že čakanie a následné presunutie vodiča UBER trvalo 7 minút, čo spolu predstavuje 30 minút. Ak predpokladáme, že vodič UBER pracuje 160 hodín mesačne, dostávame sumu 1 552 EUR mesačne. Ak by sme pripočítali dlhšie vzdialenosti alebo drahšiu prevádzku, môžeme dostať sumu 2 000 EUR mesačne. Predpokladajme, že UBER B.V. vyfakturuje vodičovi UBER 25% celkovej sumy[5], čo je 500 EUR + 100 EUR DPH. Dostávame sa na sumu 1 400 EUR. Z tejto sumy treba odpočítať náklady na pohonné hmoty, ktoré v modelovom príklade môžu byť približne 140 EUR mesačne (6 litrov/100 km). Výsledná suma je tak 1 260 EUR. Následná daňovo-odvodová povinnosť vodiča UBER je v rozmedzí od cca 7% do cca 45% v závislosti od právnej formy, nákladov, rodinných pomerov, iných príjmov, atď. Ak zoberieme napríklad, že daňovo-odvodové zaťaženie je 10%, dostaneme sumu 1 134 EUR v čistom bez sociálneho poistenia a s amortizáciou auta (jeho rýchlejšie opotrebovanie).

Toto číslo je odlišné od čísiel prezentovaných vo vyššie uvedených článkoch, a to ešte pri nízkej daňovo-odvodovej povinnosti. Je však úlohou kontrolných orgánov dôsledne kontrolovať plnenie daňových a odvodových povinností vodičov UBER. Táto suma by bola ešte nižšia, ak by sme započítali aj náklady na podnikanie podľa regulácie podnikania v osobnej doprave. UBER tak má oproti konkurencii neoprávnenú konkurenčnú výhodu. V tejto súvislosti je tiež potrebné doplniť, že ak by aj vodiči UBER nepodnikali, ich príjem by podliehal zdravotným odvodom a dani z príjmov. Boli by však oslobodení od viacerých povinnosti týkajúcich sa prevádzkovania taxislužby podľa zákona o cestnej doprave.

Má platiť Uber B.V. na Slovensku daň z príjmov a DPH?

UBER B.V. na Slovensku nemá zriadenú organizačnú zložku pre účely obchodného práva a podľa mojich vedomostí ani stálu prevádzkareň pre účely dani z príjmov alebo DPH. Akýkoľvek príjem UBER B.V. od vodiča UBER (prípad 1 alebo 2 vyššie) tak nepodlieha dani z príjmov na Slovensku. V slovenskom obchodnom registri evidujeme spoločnosť Uber Slovakia s.r.o., ktorá je vlastnená holandskými spoločnosťami Uber International Holding B.V. a Uber International B.V..  Keďže táto spoločnosť nevstupuje do právneho vzťahu so zákazníkmi a ani neprijíma platby od zákazníkov, je možné predpokladať, že jej funkcia je len prípravná a pomocná pre potreby UBER B.V. a vodičov UBER na Slovensku (napríklad pre marketing alebo klientske centrum). Týmto spôsobom tak technicky UBER B.V. nadobudne na Slovensku „marketingovú subjektivitu“, avšak príjem od zákazníkov zdaňuje v Holandsku. Tento typ štruktúry by nebol ojedinelý, keďže sa javí podľa dostupných informácií, že podobnú štruktúru využíva na Slovensku aj Google. Príjem z predaja reklamy je zdanený v Írsku, pričom na Slovensku Google pôsobí prostredníctvom Google Slovakia, s.r.o., ktorá plní len podporné funkcie v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Írskom a Slovenskom.

Domnievam sa však, že za určitých okolností UBER B.V. na Slovensku môže vzniknúť stála prevádzkareň pre účely dane z príjmov ako aj DPH. Jednou z takýchto okolností by mohla byť skutočnosť, že UBER B.V. nefakturuje vodičom UBER, ale len vypláca odmenu, ktorá predstavuje časť celkovej zaplatenej sumy zákazníkmi (ako uvádzam v prípade 3 vyššie).

Regulácia taxislužby a legitimita protiprávneho konania vodičov UBER

Prínos UBER pre efektívnejší svet je podľa mňa pozitívny. UBER môže byť podnetom na liberalizáciu regulácie podnikania v oblasti osobnej dopravy. Som však toho názoru, že individuálna nespokojnosť so službami taxikárov (čo so zákazom kolektívnej viny?) alebo všeobecná nespokojnosť s úrovňou regulácie určitého typu podnikania nemôže, napriek nespochybniteľného prínosu, predstavovať vstupenku do protiprávneho stavu s diplomatickým pasom. Hneď prvý článok Ústavy SR zakotvuje inštitút právneho štátu, ktorý sa prejavuje v dôslednom dodržiavaní tzv. rule of law. Pozitívne právo (napríklad pravidlá na podnikanie v oblasti osobnej dopravy) musí mať prednosť aj v prípade, ak sa to niekomu zdá nespravodlivé alebo neúčelné. Ak by tomu tak nebolo, spoločnosť by bola vystavená riziku svojvoľného osvojenia si vlastných princípov spravodlivosti a účelovosti práve vládnucou elitou bez primeraného ohraničenia plniaceho funkciu záchrannej brzdy, ktoré v prostredí právneho štátu určuje práve pozitívne právo. Spravodlivosť súvisí s akýmsi morálnym imperatívom. Je to subjektívny pojem, ktorého obsahom je vždy individuálna predstava príslušného interpretátora. Existujú síce výnimky, kedy aj právna istota a pozitívne právo musia ustúpiť vyšším hodnotám akejsi materiálnej spravodlivosti, ide však o výnimočné prípady, medzi ktoré protiprávne konanie vodičov UBER nespadá. A preto, ak chceme zaviesť do regulácie podnikania v oblasti osobnej dopravy prvky, ktoré umožnia napríklad UBER fungovať v medziach zákona, lebo sa nám to zdá spravodlivé alebo účelné, musíme túto spravodlivosť a účelovosť implementovať do pozitívneho práva. Iba pozitívne právo je objektívne, hmatateľné a v tomto kontexte spĺňajúce kvalitatívnu požiadavku pre prostredie právneho štátu.

Jazdiť s UBER je preto ako prijať službu od podnikateľa bez dokladu; štát je ukrátený na DPH a dani z príjmov, poctivý podnikateľ je znevýhodnený v konkurenčnom boji, ale egoistická súkromná potreba prijímateľa takejto lacnejšej služby je uspokojená. Uspokojená na úkor nás všetkých a z dlhodobého hľadiska aj na úkor toho prijímateľa.

V prípade, že akýkoľvek predpoklad sa ukáže byť nesprávny alebo neúplný, môže to mať dopad na obsah a závery tohto príspevku. Obsah a závery tohto príspevku predstavujú môj osobný právny a daňový názor  na podnikanie UBER. V prípade, že som akúkoľvek právnu alebo daňovú súvislosť opomenul alebo nesprávne aplikoval, budem rád za akékoľvek podnety, ktoré posunú diskusiu ďalej.


[1] Dostupné online dňa: https://www.uber.com/sk/drive/requirements/

[2] Dostupné online dňa 22.3.2017: https://www.uber.com/sk/drive/vehicle-solutions/

[3] Dostupné online dňa 28.2.2017: https://www.uber.com/legal/terms/sk/

[4] Jedná sa o indikatívne výpočty.

[5] Na stránkach UBER nie je uvedená informácia o tzv. UBER fee. Táto výška vychádza z neoficiálnych informácií dostupných všeobecne na internete

 

 

Leave A Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *