Uber a Taxify JE MOŽNÉ KONTROLOVAŤ. PREČO SA TAK ALE NEDEJE?

Náš názor na túto tému je samozrejme jednoznačný, nakoľko sa na túto situáciu pozeráme predovšetkým z právneho hľadiska. Vodičov Uber-u a Taxify považujeme

A) za nelegálne podnikajúcich ľudí, pokiaľ nemajú koncesiu

,alebo

B) porušujúcich zákon 56/2012 Z.z. pokiaľ koncesiu majú a nespĺňajú potrebné označenie, doklady a technické vybavenie atď.

Na Slovensku máme zákony, ktoré sú záväzné pre všetkých. Nemôžeme tu mať dve skupiny ľudí, ktorých predmetom podnikania je jedna a tá istá činnosť  – osobná doprava (v zmysle zákona 56/2012 Z.z. – taxislužba) pričom jedna skupina musí dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky a druhá ich síce podľa stanoviska úradov ( stanovisko Ministerstva dopravy ) dodržiavať tiež musí, ale kompetentný úrad, konkrétne Magistrát hlavného mesta Bratislava na toto absolútne nereaguje. Zaujali tak pozíciu mŕtveho chrobáka a oázkou zostáva „prečo?“. Odpoveď na ňu čiastočne poskytol magistrát prostredníctvom hovorkyne niekoľko krát. Ich argument je  „nemôžeme Uber kontrolovať, pokým nie je označený ako taxík“.

Podľa nás je táto argumentácia z „úst“ magistrátu hlavného mesta scestná. Alibistický postoj magistrátu, ktorý považuje podľa vyjadrení hovorkyne kontroly Uber-u a Taxify za nekoncepčný krok, zakladá hlavne veľké podozrenia z úmyselnej nečinnosti tohto orgánu samosprávy na ktorú bola delegovaná časť výkonu štátnej správy.

Zákon o obecnom zriadení v §5 odst. 3 hovorí „Ak obec dlhodobo, najmenej šesť mesiacov nevykonáva svoju pôsobnosť pri prenesenom výkone štátnej správy a neurobila v tomto čase žiadne opatrenie na zabezpečenie jej výkonu, okresný úrad v sídle kraja ju písomne vyzve na nápravu a určí jej na to lehotu.
Odst (4) Ak obec v určenej lehote nezabezpečila nápravu, príslušný na konanie je orgán miestnej štátnej správy oprávnený konať podľa osobitného predpisu.
Odst. (5) Obec je povinná uhradiť orgánu miestnej štátnej správy finančné prostriedky za prenesený výkon štátnej správy, ktorý uskutočnil z dôvodu jej nečinnosti.

Naskytuje sa tu otázka či aj ak napriek výzve ministerstva dopravy, magistrát hlavného mesta nevykonal kontroly zamerané na nelegálnu taxislužbu na neoznačených vozidlách hoci o existencii takýchto subjektov vedel a stále vie.

Určite by bolo zaujímavé sledovať, ako by prebieha kontrola taxíku objednaného cez taxi dispečing. Ak by si objednali kontrolóri magistrátu taxík ( ktorí mimochodom nemusia byť obecní policajti a môžu byť v civile ) prostredníctvom klasického dispečingu a prišlo by pre nich vozidlo bez transparentu (žltého strešného svietidla) a bez cenníka, pričom by od dispečera vedeli aký typ a farba vozidla by pre nich príde.  Nastúpili by to takéhoto vozidla? Alebo by si povedali, nemôžeme toto vozidlo skontrolovať, lebo nie je označené ako TAXI? Náš názor je, že by taxikár objednaný cez klasický dispečing, bez transparentu a označenia schytal mastnú pokutu v radovo niekoľko tisíc eur. Jedná sa samozrejme o náš subjektívny názor.

Prekvapuje nás ale alibistický prístup magistrátu. Rovnako aj amaterizmus právneho oddelenia, ktoré poskytuje kompetentným právne analýzy typu „nemôžeme kontrolovať Uber lebo nemá označené vozidlá“. Je to samozrejme ich právny názor, avšak nesprávny.  Tomu nasvedčuje aj toto upozornenie prokurátora:

Pri takýchto postojoch magistrátu sa tu nastoluje otázka, či ide o vedomú ignoráciu svojich povinností a oprávneni?!

V Zákone o obecnom zriadení (Zákon č. 369/1990 Zb.) sa píše v §5 odst. 1 „Na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. S prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky.

To znamená, že štát môže delegovať výkon štátnej správy ( v našom prípade odborný dozor v cestnej doprave za podmienok vymedzených zákonom) na obec – teda mesto Bratislava. Tak to aj štát urobil a to konkrétne v zákone č. 56/2012 Z.z. a to tým, že delegoval na obce odborný dozor v cestnej doprave a možnosť upravovať všeobecne záväzným nariadením výkon taxislužby na území obce/mesta a zároveň obec ukladá v prvom stupni pokuty za iné správne delikty a prejednáva v prvom stupni priestupky v mestskej doprave a v taxislužbe, ku ktorým došlo v obci.

V tomto zákone o cestnej doprave sa ďalej v §45 ods. 9 posledná veta hovorí „Obec môže výkonom odborného dozoru poveriť aj príslušníka obecnej polície.“ –z čoho vyplýva, že osobou, ktorá vykonáva odborný dozor nemusí byť výhradne mestský policajt, ale môže ním byť aj zamestnanec magistrátu, ktorý je odborne spôsobilý vykonávať odborný dozor v cestnej doprave. Takýto  zamestnanec nemusí mať UNIFORMU a kontroly môže vykonávať v civile.

Ods.6 §45 zákona o cestnej doprave hovorí „Obec vykonáva odborný dozor nad mestskou dopravou a taxislužbou a kontroluje plnenie povinností dopravcov, najmä vybavenie technickej základne, dodržiavanie prevádzkovej povinnosti a tarifnej povinnosti, dodržiavanie prepravného poriadku, cestovného poriadku a plnenie záväzku zo zmluvy o službách, a prevádzkovateľov taxislužby.“

Tu je jasne definované, že kontrolným orgánom taxislužby je obecUber taxislužbou je keďže sa jedná o prepravu osôb s vozidlom s obsaditeľnosťou do 9 miest vrátane vodiča (56/2012 Z.z.), má oprávnenie takéto vozidlá  odborný dozor – pracovník magistrátu objednať a vykonať kontrolu. To že Uber taxislužbou je je jednoznačné.

Podľa generálneho advokáta Szpunara členské štáty môžu zakázať a trestne stíhať nezákonný výkon dopravnej činnosti v rámci služby UberPop (Súdny dvor Európskej únie, TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 72/17, V Luxemburgu 4. júla 2017)

Szpunar ďalej v inom stanovisku konštatuje, že elektronická platforma Uber, hoci je
novátorskou koncepciou, patrí do oblasti dopravy, v dôsledku čoho spoločnosť
Uber môže mať povinnosť vlastniť licencie a povolenia požadované vnútroštátnym
právom. Na spoločnosť Uber sa totiž nevzťahuje zásada slobodného poskytovania služieb zaručená právom Únie pre služby informačnej spoločnosti. Práve touto spornou smernicou doteraz Uber obhajoval svoje pôsobenie.

Kontrola klasického označeného taxíku prebieha a začína v podstate fiktívnym uzavretím zmluvy o preprave osôb ústnou alebo telefonickou formou. Okamihom objednania takejto služby vznikajú obom zmluvným stranám vzájomné práva a povinnosti. „ Dopravca môže uzavrieť zmluvu o preprave osôb s cestujúcim prostredníctvom dispečingu. (§26 ods.4 písm. c). Preto môžeme pre tento účel aplikáciu Uber považovať za dispečing. („Dispečing – z angl. dispatching – centrálne riadenie, vypravovanie – ústredné riadenie chodu výroby, dopravy a pod. pomocou telekomunikačných a iných zariadení.“).

Preto môže aj odborný dozor použiť aplikáciu Uber prípadne Taxify a objednať vozidlo  (informácie o vozidle, ktoré si objednal a vykonáva taxislužbu = kontrolované vozidlo / subjekt, dostane priamo do mobilnej aplikácie) a vykonať tak odborný dozor / kontrolu aj takéhoto vozidla. Ak zistí odborný dozor v priebehu kontroly pochybenie zo strany prevádzkovateľa taxislužby, je povinný iný správny delikt prípadne priestupok riešiť.

O oprávneniach odborného dozoru hovorí §46 Zákona o cestnej doprave nasledovne:

„Ods. 1 Osoba poverená výkonom odborného dozoru je pri výkone kontroly oprávnená:

a)      vstupovať do prevádzkových priestorov technickej základne a do prevádzkovaných vozidiel,

b)      nahliadať do dokladov a evidencií v prevádzkových priestoroch a vo vozidlách,

c)      kontrolovať taxametre vozidiel taxislužby a záznamové zariadenia vozidiel,

d)      kontrolovať označenie vozidiel povinné podľa tohto zákona,

e)      kontrolovať podmienky prepravy cestujúcich a ich batožiny v pravidelnej doprave a v taxislužbe, prepravy autobusových zásielok a prepravy vecí a živých zvierat v nákladnej doprave.

Ods. 2 Osoba podľa odseku 1 je oprávnená prepravovať sa bezplatne v kontrolovanom vozidle, ak kontrolný úkon možno uskutočniť len v pohybujúcom sa vozidle.

Ods. 3 Ak osoba podľa odseku 1 zistí porušenie povinnosti alebo iný nedostatok v činnosti kontrolovaného, upozorní ho a vyzve ho na bezodkladné odstránenie na mieste, a ak to nie je možné, tak v určenej primeranej lehote.

Ustanovenia v tomto paragrafe príslušného zákona hovoria úplne jasnou rečou a to presne o oprávneniach odborného dozoru.

Keď niekto po prečítaní týchto ustanovení Zákona o cestnej doprave nepochopí aké má odborný dozor oprávnenia, nemá podľa nášho názoru čo robiť v akomkoľvek zamestnaneckom pomere,  prípadne vykonávať akúkoľvek verejnú funkciu v úrade akým je Magistrát hlavného mesta Bratislava.

Ostáva sa nám už len zamyslieť, prečo Magistrát hlavného mesta Bratislava, vedome a systematicky ignoruje tento problém. Svojou nečinnosťou napomáha deštrukcii trhu nekalou konkurenciou, lebo konkurenciou môžeme Uber nazývať vtedy, keď splní všetky podmienky, ktoré spĺňajú taxikári.  Má z toho niekto nejaké výhody?  Alebo právo platí v tomto štáte skutočne iba na niekoho?!  A prečo magistrát v tejto veci doteraz nekoná? 

Na tieto otázky budeme hľadať odpovede